Pokračujeme v téme symboliky a psychologického významu rozprávok s Terezkou Sinčákovou ❤️

Bezpečie z pohľadu rozprávky Vlk a sedem kozliatok?

Táto rozprávka je vhodná už pre tie najmenšie deti. Od momentu, kedy pomaly začínajú uvažovať o sebe (z pohľadu vývinovej psychológie vieme, že sa tak začína diať medzi 1,5. až 3. rokom veku dieťaťa) až dovtedy pokým si dieťa nie je schopné samo zabezpečiť plný pocit bezpečia, napríklad v dobe spánku alebo matkinej neprítomnosti.

Prečo?

Lebo základný príbeh tejto rozprávky pojednáva o jednoduchom a vo svojej podstate ľahko pochopiteľnom scenári. „Akonáhle mama odíde, hrozí mi (ako dieťaťu) nebezpečenstvo.“ A je jedno či fyzické, emočné alebo psychické. Proste dieťa je vystavené enormnej záťaži, strachu a z jeho pohľadu skutočne reálnej hrozbe smrti. Zároveň ešte nie je dosť zrelé (fyzicky a/alebo psychicky), aby si v danej situácii dokázalo poradiť samo a potrebuje rodiča (často práve mamu), aby ho tej „hrôzy“ a strachu zbavila.

A či si to chceme pripustiť, alebo či si to uvedomujeme, alebo nie. Malé dieťa je takýmto silným pocitom vystavené v reálnom živote pomerne často.

Vďaka výskumom vieme, že separačná úzkosť má niekoľko podôb a v živote dieťaťa sa objavuje viackrát. Prvýkrát sa o nej hovorí zhruba okolo 8. mesiaca života, kedy si dieťa pomaly začína uvedomovať strach z toho, že sa mu stratí matka (alebo iná primárna osoba). Vnímanie priestoru a času je u tak malého dieťaťa značne odlišné od vnímania dospelého človeka a tak, aj „stratenie sa za roh, či odchod do inej izby“ môže sprevádzať rovnako zúfalý plač (alebo iná stresová reakcia), ako keby sa matka stratila naveky.

Aj vďaka hre na schovávačku a rozvoju kognitívnych (rozumových) schopností sa dieťa postupne naučí pochopiť tzv. „stálosť objektu“, a teda že mama žije, aj keď ju nevidí. Ale ani nadobudnutie tejto zručnosti nebráni tomu, aby nebolo dieťa neskôr opäť vystavené separačnej úzkosti pri pobyte v jasliach, detských klubíkoch, behom stráženia opatrovateľkou, iným dospelým či počas návštevy škôlky... Príležitostí na prežívanie „hrôzy z toho čo sa stane, keď odíde mama“ je skutočne v našej spoločnosti hojne.

❤️ Klasická rozprávka ponúka dieťaťu útechu (a funkčné riešenie) na vedomej aj nevedomej úrovni psychiky. Rovnako tomu je aj v prípade tejto rozprávky.

Mama koza odchádza. (Rozprávka plne rozumie tomu, že dieťa je v istej fáze života postavené pred túto holú skutočnosť a nemá ako ju ovplyvniť, a preto ani neposudzuje či na to mama koza mala alebo nemala nejaký konkrétny dôvod. Proste to berie ako fakt.) Vo chvíli keď odíde, príde vlk, ktorý sa ju snaží napodobniť. Kozliatka správne uhádnu, že ide o vlka a do domčeka ho nepustia. Keď však vlk príde a osloví ich tenkým hláskom a má biele labky, podľahnú pokušeniu veriť, že to je ich mama, otvoria dvere a vlk ich zožerie skoro všetky. Ostane len to najmenšie kozliatko, ktoré sa dobre schová. Keď ho mama koza nájde, spolu sa vyberú za vlkom, ktorý tvrdo spí. Mama koza mu rozpára brucho a vytiahne všetkých šesť živých a zdravých kozliatok.   

Ako „fungujú“ klasické rozprávky?

Tu je dobré povšimnúť si jeden nádherný mechanizmus, ktorý klasické ľudové rozprávky ponúkajú deťom. Z niečo neurčitého, nehmotného, často desivého, hrôzostrašného a život ohrozujúceho spravia niečo konkrétne, hmotné a fyzické. Niečo s čím sa dá bojovať, čo sa dá poraziť, premôcť či prekabátiť.

Tento mechanizmus ponúka aj rozprávka Vlk a sedem kozliatok dieťaťu, keď sa ocitne v situácii, že je náhle bez ochrany mamy. V skutočnosti, tak ako kozliatka v rozprávke, sa môže nejakú chvíľu hrať, šantiť a zabávať ale zrazu, ho premôže pocit, ktorý ani nedokáže pomenovať len cíti, že je pohlcujúci a život ohrozujúci.

Dieťa netuší ako sa do jeho tela a mysle vkradol, nestihlo zaregistrovať ten proces, len je ním v danom momente úplne zaplavené. V tomto bode rozprávka nenechá dieťa napospas tomuto beztvarému ničivému nehmotnému strachu, úzkosti či panike. Proste to „čosi” spodobní do hmoty a tela zlého, zákerného (a pokojne aj smradľavého) vlka. Na nevedomej a podvedomej úrovni ponúka tento príbeh dieťaťu možnosť, aby navnímalo celý proces. Krok po kroku si ho bolo schopné postupne uvedomiť, spracovať a brániť sa mu.

V prvom rade umiesti vlka mimo domček. Poukáže na fakt, že mama vie, že „tam vonku je vlk a varuje dieťa”. Dokonca si s kozliatkami dohodne signál, aby ju spoznali. Zlý vlk sa vkráda do domu postupne.

Dom môžeme vnímať aj ako symbol telesnej schránky dieťaťa ale vzhľadom k tomu, že ide o miesto, kde prebývame, často symbolizuje aj telo matky.

Vlk napodobní mamu, použije jej hlas a bielu labku, aby sa dostal dnu, kde sa už môže naplno prejaviť a pahltne požierať kozliatka. Takto má dieťa možnosť spoznať sa so strachom, agresivitou, animálnou desivou stránkou, ktorá je vonku a predsa je aj našou vnútornou súčasťou. A prirodzene si s tým nevie (v tomto veku) samo poradiť. Chce to správny čas a ono vníma, že ešte nie je tak zrelé. (Všimnite si, že ako na potvrdenie týchto slov sa najmenšie kozliatko schová do hodín – odkaz na čas/ alebo do pece – symbol ženstva tj. odkaz, že ešte potrebuje fyzickú a/alebo emocionálnu ochranu). Dieťa potrebuje pomoc mamy kozy.

To, že dieťa je pohltené pocitom samoty, strachu, úzkosťou, opustením, ale aj hnevom na mamu či akýmkoľvek iným pocitom, rozprávka nespochybňuje a dovolí dieťaťu prežiť si to navonok v bezpečí príbehu.

Môžeme povedať, že dieťa nevedomo projektuje svoj vlastný pocit na prehltnuté kozliatka, lebo sa s nimi vie stotožniť. Ono vie ako sa cítia, lebo samo sa tak cíti. A v tejto vývojovej fáze, je aj v poriadku, že príde mama, ktorá ho zachráni. Tak ako aj v iných rozprávkach vhodných pre tieto najmenšie deti.

Ako postupne budú deti rásť a dosahovať aj ďalšie míľniky psychického vývoja, začnú si viac veriť. Začnú naplno prežívať dobrodružstvo Janka a Marienky, ktorých polapí a uväzní zlá ježibaba, ale ktorej tiež dokážu uniknúť už bez cudzej pomoci. Sami, vďaka svojmu dôvtipu sa dokážu šťastne vrátiť domov za otcom (ktorý sa medzi časom zbavil zlej macochy). A ešte neskôr budú deti schopné opustiť aj rámec rozprávok, kde sa vracajú do bezpečia „naspäť domov”, ako napríklad aj v rozprávke Janko Hraško.

❤️ Tu sa už vyberú samé do šíreho sveta, kde získajú svoje vlastné kráľovstvá a princezné. Budú schopné uveriť vo vlastnú silu, nezávislosť, samostatnosť, a teda aj v to povestné „šťastie v živote”.

❤️  Takto klasické ľudové rozprávky úplne prirodzene sprevádzajú dieťa jeho vývojom, poskytujú mu útechu a dodávajú odvahu a nádej. To všetko v podobe, ktorá je pre neho ľahko stráviteľná a ono jej prirodzene rozumie.