Predstavujeme Vám „rozprávkárku“ Terezku Sinčákovú, ako ju u nás interne voláme v AbrFabr.
Terezka je Fairy Tales lover, blogerka, sprievodkyňa jazykom rozprávok a zároveň dvojmama.
Prináša psychologické rozbory rozprávok, mýtov a bájí, aby sme nachádzali staro - nové spôsoby, ako ostať v spojení sami so sebou ❤️
Terezka, prečo je lepšie rozprávky rozprávať než čítať?
Rozprávky majú v prvom rade sprostredkovávať radosť, pretože práve radosť nám umožňuje dovoliť si občas sa nad skrytým významom príbehov zamyslieť a umožniť tak, aby ovplyvnili náš súčasný psychický stav či osobnostný vývin.
K tomu, aby na nás mohla rozprávka plne pôsobiť, a teda pomôcť nám prekonať naše strachy, úzkosti, dosiahnuť ciele na ceste stávania sa sebou samým je dobré, ak zodpovedá našej úrovni myslenia, nášmu tempu a potrebám. To sa pri malých deťoch dá najľahšie zabezpečiť tak, že rozprávky rozprávame, alebo pokiaľ ich čítame, tak s plnou pozornosťou na detské reakcie. Deti nepotrebujú ten príbeh až tak „vidieť“, koniec koncov pokiaľ sa bavíme o klasických ľudových rozprávkach, ony ten dej prežívajú samy na sebe (vo svojom vnútri). Nepotrebujú, aby im bolo podsúvané ako vyzerá vlk, prasiatko či domček. Majú svoju vlastnú predstavu.
Skúsili ste niekedy s deťmi naháňačku, kde boli deti prasiatkami alebo kozliatkami a dospelák sa stal zlým vlkom, ktorý ich chytal? Ak nie, vyskúšajte, pokiaľ deti tieto rozprávky poznajú, často budete svedkom ohromného vreskotu, šantenia a výskotu. V prípade iných typov osobností detí, zasa uvidíte ako dôvtipne sa vaše deti dokážu schovať a mlčať, aby ich vlk nenašiel. Samozrejme, aj tu platí sledujte dieťa. Môže sa ľahko stať, že mladšie deti by sa „autentického“ zlého vlka až príliš báli. A tu je na mieste ak si môžu vziať do rúk postavičku a nechať vlka zožrať kozliatko, v bezpečí pri mame, ockovi, starkej či dedkovi, v priebehu hravej rozprávky v tesnej blízkosti dospelého na mäkučkej deke.
V čom tkvie kúzlo rozprávok?
Čím menšie dieťa, tým väčšia pravdepodobnosť, že bude so záujmom počúvať rozprávky so zvieratkami v hlavnej úlohe. Jungiánska analytička Marie - Louise von Franz sa domnievala, že táto obľuba súvisí so samotným princípom, ako prvé rozprávky vznikali.
S úrovňou vedomia, kde pre dieťa je oveľa jednoduchšie a prirodzenejšie porozumieť Kohútikovi a sliepočke, Kocúrovi v čižmách, Kozliatkam či Trom prasiatkam, ako chápať zložitejšie princípy. Pre najmenšie deti je aj obraz čerta ešte príliš imaginárny a abstraktný. Naproti tomu hovoriaci hladný vlk je pomerne jasne definovaný a uchopiteľný, už aj v dvoch rokoch veku dieťaťa.
❤️ Rozprávky pomáhajú deťom vysporiadať sa so životom. S nástrahami toho, čo bezprostredne prežívajú vo svojom vnútri. Klasické ľudové rozprávky to robia s ohľadom na psychický vývin dieťaťa až zarážajúco presne.
Nech je dieťa na akomkoľvek stupni vývoja, rozprávka mu napovie, povzbudí ho, a ukáže mu cieľ. Teda ako sa môže dostať do ďalšieho štádia, smerom k zrelej integrácii a plnej samostatnosti.
❤️ Ale pozor. Rozprávky by sme nemali hovoriť s primárnym úmyslom nejakej didaktickej túžby. Nemalo by byť našim cieľom moralizovať, poponáhľať psychický vývoj či inak „usmerňovať“ naše deti.
Rozprávka má v prvom rade prinášať zážitok, už spomínanú radosť a podporovať našu prirodzenú hravosť. Je spôsobom, ako môže medzi dospelým a dieťaťom vzniknúť jedinečné puto, vytvoriť sa unikátny medziľudský vzťah plný lásky, pochopenia a súznenia. Nechajme teda kúzlo rozprávok na deti pôsobiť v ich pravej nefalšovanej podobe. Nikdy deťom nevysvetľujme zmysel rozprávok ani im neobjasňujme ich symboliku. My dospelí sa môžeme radovať z radosti našich detí. A pokiaľ, potrebujeme logicky pochopiť, prečo sú ľudové rozprávky dobrou voľbou a vhodným prostriedkom vo výchove, sami sa v tejto oblasti viac vzdelávajme.
Obľúbenou rozprávkou sú Tri prasiatka, a to aj na našich príbehových dekách.
Aký je jej symbolický význam a ako jej dnes porozumieť?
Táto rozprávka patrí medzi tie, ktoré sú vhodné aj pre malé deti v predškolskom veku. Na zrejmej úrovni pojednáva o tom, že nemáme byť leniví a brať veci na ľahkú mieru. Že máme byť pracovití a venovať čas príprave a vydržať aj prípadné dočasné nepohodlie, pokiaľ máme jasný zámer a cieľ a vieme, že výsledkom takej práce bude niečo, čo jednoznačne zlepší kvalitu nášho života a bezpečnosť. Určite si mnohí rodičia aj všimnú pasáží, ktoré hovoria o tom, ako sa nemáme pri práci predčasne rozptyľovať hrami a ľahkovážnosťou.
Ak pôjdeme vo výklade tejto rozprávky o čosi hlbšie, tak si všimneme, že veľmi jemne a láskavo aj ubezpečuje dieťa o tom, že je pre neho bezpečné a žiadúce, aby vyrástlo. Lebo aj keď sa na prvý pohľad zdá lákavé ostať malým, hrozí, že v tomto prípade bude zničené zlým vlkom. Naopak, ak vyrastie a prevezme aj istý podiel zodpovednosti za seba a svoje bezpečie, tak ako to spravilo najstaršie prasiatko, vlk mu nebude môcť ublížiť.
Keď už je reč o vlkovi, poďme si ho trocha viac priblížiť. Zamyslime sa, čo všetko v živote detí na seba berie podobu vlka. A teda aj nad dôvodom, prečo je v ich svete „rozprávkový vlk“ oveľa viac „realitou“ než akékoľvek dospelácke racionálne vysvetľovanie skutočnosti.
Vlk ako symbol vnútorného nepriateľa, alebo cudzinca, ktorý sa nás pokúša polapiť. Predstavuje nesmierne mocné sily, strachy a hrôzy. Zosobňuje aj divoké asociálne, animálne časti našej psyché, ktoré sa potrebujeme naučiť „skrotiť“, ovládnuť alebo usmerniť, tak aby pre nás neboli pohlcujúce, zničujúce či tak neľudsky desivé.
Ak sa vrátime o krok späť k psychologickému vývinu detí. Tak vidíme ako rozprávka O troch prasiatkach vlastne sprevádza dieťa od obdobia, keď bolo výhradne ovládané svojimi pudmi (napríklad orálna fixácia, život v nekonečnej ľúbosti) k osobnosti ovládanej rozumom, resp. svedomím. Bettelheim vo svojej knihe poukazuje na fakt, ako až tretie najstaršie a najmúdrejšie prasiatko, bolo schopné odložiť chuť sa hrať, a teda sa adaptovalo na princíp reality. Toto prasiatko bolo schopné predvídať budúcnosť (že by mohol prísť zlý vlk) a podľa toho aj konať. Vďaka svojej šikovnosti a dôvtipu dokázalo zvíťaziť aj nad oveľa silnejším protivníkom, čo dáva dieťaťu jasné posolstvo a nádej.
Táto rozprávka naviac aj dáva pomerne „jasné“ inštrukcie ako toto svoje víťazstvo má dieťa dosiahnuť, teda ak je dostatočne zrelé, resp. ak sa k tomu samo odhodlá.
(Klasické rozprávky nie sú moralistickými poučkami, môžeme si na nich všimnúť, že len výnimočne hovoria „urob toto“ a „nerob tamto“ oveľa častejšie proste len ukážu, čo sa stane, keď sa hrdina správa tak alebo onak. Existuje viacero variant rozprávky O troch prasiatkach a v mnohých vlk prvé dve – ľahkovážne - prasiatka proste zožerie a najstaršie prasiatko ešte trikrát skúša vylákať von z domčeka, kým sa pokúsi vliezť dnu a zožrať aj to. V týchto verziách je aj vlk na konci potrestaný krutejšou smrťou.)
V našich zemepisných šírkach je asi najznámejšou verziou tejto rozprávky, tá kde dve mladšie prasiatka sú síce po stretnutí s vlkom nesmierne vydesené, ale predsa ešte živé. Utečú a skryjú sa v domčeku najstaršieho prasiatka. Boja sa a sú vyľakané. Najstaršie prasiatko ich upokojuje, ochráni a aj vymyslí plán ako sa zbavia vlka (niekedy ten plán vymyslia alebo na ňom pracujú spolu). Inými slovami aj táto verzia, hoci jemnejšou formou, ubezpečuje dieťa o tom, že ak sa nechce v živote báť a ak chce mať „navrch“ aj oproti oveľa mocnejším nepriateľom, potrebuje podniknúť isté konkrétne kroky.
Aké to sú?
Posilnenie vôle, rozvinúť schopnosť plánovať a predvídať. Naučiť sa ovládať či už chuť hrať sa (čo je aj jednou z podmienok školskej zrelosti) alebo nutkanie prejesť sa, či inak okamžite uspokojovať svoje túžby. Potrebuje sa naučiť odložiť ich na čas „o troška neskôr“. Postupne. Pomaly. Tak ako prvé prasiatko skúsilo postaviť domček zo slamy, rýchlo a ľahko – čo sa mu nevyplatilo. Tak ako druhé prasiatko skúsilo venovať stavbe domčeka trocha viac času, ale tiež nevedelo vydržať odložiť hru či jedlo a aj preto aj ono dopadlo zle. Skutočne až s tretím prasiatkom sa dieťa naučí na moment ovládnuť svoje aktuálne túžby – postaviť pevný dom na správnom mieste- a tým aj získať pre seba „šťastný život“.
Nielen pri tejto rozprávke, by sme nemali zabúdať na potrestanie negatívneho hrdinu - zlého vlka. Bol pažravý, krutý a zlý. Samozrejme, že zasluhuje trest. Vďaka tomu nadobúda dieťa vo svojom vnútornom svete istotu, že svet je spravodlivé miesto. Rovnako ako aj presvedčenie, že aj ono (pokiaľ to aj náhodou ešte aktuálne nedokáže) jedného dňa porazí svoju vlastnú pahltnosť v zmysle uspokojovania pudovej túžby. Získa schopnosť ovládnuť sa. To čo vlk nevedel, a preto aj dostal zaslúžený trest, dieťa sa to naučí. V tom tkvie nádej a prirodzené poučenie príbehu.
Ako vybrať najvhodnejšiu verziu rozprávky pre moje dieťa?
❤️ Riaďte sa deťmi! Nemôžete urobiť chybu, pokiaľ si budete všímať dieťa, ktorému rozprávate rozprávku.
❤️ Bojí sa? Má zlé sny? Drží ho dej rozprávky?
Pokiaľ chce rozprávku alebo jej časť počuť opakovanie, nie je dôvod na obavy, teda pokiaľ prevažujú pozitívne pocity. Teda dieťa je nadšené, radostné, teší sa, zaujíma ho príbeh. Rozprávky oslovujú vedomé aj nevedomé časti psychiky, a aj preto si deti bežne pýtajú dookola tú istú rozprávku – spracovávajú jej posolstvo.
Pre mladšie deti je tiež prirodzené, ak si dej rozprávky chcú prehrať vo svojej vlastnej hre. Takže vám skutočne nič nebráni siahnuť aj po hracej deke a dopriať vášmu dieťatku možnosť dosýta sa tej ktorej rozprávky nabažiť.
ĎAKUJEMEEEE Terezke za tento pohľad do rozprávok a už teraz sa tešíme na ďalší blog, v ktorom sa ponoríme do rozprávky "Vlk a sedem kozliatok".